Zľahka som prikývol a vyjadril tak životu nemé áno.
Konečne.
Skúsim veriť a nebáť sa.
Nebáť sa všetkých možných katastrof, ktoré mi hrozia zo sveta ešte-neuskutočnených-skutočností.
Nebáť sa sklamania, omietnutia, nebáť sa vlastného strachu, ktorý každý večer vylieza spopod mojej postele a kreslí mi večerné obrázky. Len tak. Vraj na dobrú noc.
A keď sa zotmie výjdem na balkón a budem dýchať chlad a tmu a premrznem pod kožu, ale to len preto, aby som vedel, aké to je.
A nebudem sa báť povedať ti, že ten môj chlad, je len prevlek môjho strachu, strachu, že už nikdy nezavoláš, pretože už nebudeš mať chuť.
Nemusiš volať. Nemusíš nič. Ale môžeš tu byť.
A ja budem vďačný za tú chvíľu a pripustím, že nie je navždy a nechám ju odísť.
Do sveta už-uskutočnených-skutočností..
Konečne..
20.11.2008 17:43:31
Komentáre
astra