Ponáram sa do teba
05.10.2008 22:09:13
- Ponáram sa do teba. – povedala. Netušil som, čo chce povedať. Prihlúplo som zopakoval. - Ponáraš sa do mňa. – - Ponáram sa do teba. Nerozumieš ?- Trochu som si vydýchol. – Nie, nerozumiem. – a čakal som vysvetlenie. Nebezpečne sa priblížila, tvárou tesne k mojej tvári, zahľadela sa niekam nad koreň môjho nosa, tam, kam sa pozerajú nesmelí, aby to vyzeralo, že hľadia do očí a potom mi dlaňami zatlačila na viečka. Myklo mnou od bolesti, no bol som rozhodnutý, že vydržím. - Keď na mňa pozeráš, - pokračovala, akoby si ani neuvedomovala, že mi spôsobuje bolesť - vždy mávaš také zvláštne oči. Točí sa mi z nich hlava a ja mám pocit, že sa ponáram. – - Dobre, nebudem sa už na teba pozerať. Sľubujem. – a snažil som sa otočiť hlavou, zbaviť sa jej tvrdých horúcich dlaní a pretrieť si oči. Zatlačila ešte silnejšie a ja som prehltol výkrik. - Nie, nechcem, aby si sa na mňa prestal pozerať. Chcem len, aby si to vedel. – Nerozumel som. - Chceš, aby som vedel čo? – - Že sa ponáram. – - Aha.- Tlak na viečkach povolil. Zažmurkal som a zahľadel sa do obdĺžnika slnka na dlážke. Videl som rozmazané žlto čierne šmuhy, určite odtlačky jej prstov na mojej sietnici. Pozrel som na ňu tak, aby mala pocit, že na ňu nehladím. Na tvári mala tvrdý výraz, rozhodnutá pokračovať. Vzdal som sa. - Tvoje ruky. – povedala - Moje ruky?- - Klamú.- Priložila si moju dlaň na brucho a pomaly ju viedla smerom dole, zastala na podbrušku. Prvýkrát v živote som cítil jej tep. - Cítiš? – - Cítim. Bije ti srdce.- - To nie je srdce.- Mlčal som.
Komentáre
Hmmm, takže to nebije srdce?
Milá Astra, veľmi dobre píšeš :-)