Mala som ti to povedať.
Alebo zakričať.
Zaziapať.
Navrieskať na teba.
- Nemilujem ťa.- hovoríš.
- Nemilujem ťa.- poslušne odpovedám.
Do citu sa obliekame po svojom.
Pozerám, ako sa nemotorne predieraš tmou, tvrdohlavo zápasíš s priestorom a každým metrom, ktorý prejdeš.
Prázdno hučí ozvenami, keď odchádzaš.
Ten pohľad musíš cítiť. Len neviem, či je to mrazenie v zátylku, alebo šteklenie, mravenčenie, alebo len nutkanie otočiť sa v presne v tom momente, keď to na truc neurobíš.
Mala som ti to povedať.
Slová dávajú iný rozmer skutočnosti.
Aj keď ich nepovieš.
Mala som ti povedať, že ešte dlho cítim teplo na kľučke dverí, ktorými odchádzaš.
- Nikdy, nikdy by som nepovedal, že to urobíš!!!.-
- Že urobím čo?-
- Že napíšeš všetko o tebe a o mne a pošleš to len tak do sveta, nech si to prečíta ktokoľvek, kto bude zvedavý.-
- Prečo si myslíš,že píšem o tebe a o mne?-
- Nepíšeš???-
Viem, že som ti to mala povedať. Vtedy, keď sme si po tisícikrát prisahali nelásku.
Nedokončené
14.12.2008 21:36:25
Komentáre