Už dlho zadúšam otázku, v okamihu tesne pred vypovedaním, v okamihu, keď hrozí preťať to kričiace ticho medzi nami a mlčím.
V strachu pred slovami, ktoré mi možno vrátiš miesto odpovede.
Ukrižuješ ma mlčaním.. .hovoríš.
Pokúšam sa ťa len nevedieť.
A tak otváram dvere tisíckam možností a dôvodov, pre ktoré tu vlastne môžeš byť a strácať spolu so mnou toľko minút.
Pokúšam sa nevedieť a neporušiť tak krehkú stabilitu vecí, ktoré nám obom hrozia niekde zo z hlbín našich polámaných duší.
Pokúšam sa ťa len nevedieť.
Komentáre