- Tak kto som? – opakuje detsky netrpezlivo.
Ešte raz sa lepšie prizriem. V mojej košeli a podkolienkach, len tak na strapato....
- Pipi dlhá pančucha! – strelím odboku.
Úsmev. Otočka.
- Kto som? – koketne.
Som prekvapený ako rýchlo dokáže zmeniť výraz. Oči privreté, ústa pootvorené, rukami si pridŕža imaginárnu sukňu, aby jej ju nepodfúkol teplý vietor.
- Marilyn Monroe. – žartujem a takmer kričím. Hra sa mi začína páčiť.
- A kto som teraz? –
- Jana z Arku!! Panna Orleánska!!!! – trieskam ako najatý.
Smeje sa, očividne spokojná. Vôbec netuším, či bol aspoň jeden z mojich pokusov hádať správny. Vlastne tuším, že ani jeden. Ale na tom nezáleží. Teší ju odpoveď.
- Kto som?-
Nič.
Prižmúrim oči. Hľadám náznak, malé nevýrazné gesto.
Nič.
Skúšam sa sústrediť.
Opäť nič.
Je taká ako vždy.
....- Kto som? -
Komentáre
:)
.