astra

Akí by sme boli, keby sme mohli zmeniť to, čo sme pokazili v minulosti? - prekvapuje ma zvuk svojho hlasu v prázdnej izbe.

Točili by sme sa stále v kruhu. - predstavujem si ako hovoríš a pozeráš von oknom, ako vždy keď sa hneváš. Vtedy
odchádzaš očami niekam ďaleko.

A myslím na kruh, v ktorom sa točí náš život.

A chytá ma závrat.

Nikdy nezmeníš veci, ktoré sa stali, aj keby si mala tisíc šancí vrátiť sa späť.

A počúvam ako ma zaklínaš na neurčito a vlastne navždy.