astra

- Vieš o tom, že existujú farby? -

Neviem, čo sa skrýva za otázkou. - Existujú.- priznávam.

- Napríklad taká zelená, alebo modrá. Tá je dobrá nie? -

- Ale áno. Ružová a tiež fialovobrnkastá.- pokúsim sa o úsmev, pretože atmosféra je zlovestne nevypočítateľná.

- Všetky. Okrem čiernej.-

Takže nezabralo.

- Áno. Achromatické a chromatické...-

- Okrem čiernej!!!-

Sú jednoducho veci, ktorým nerozumiem.

- Viem, viem okrem tej nešťastnej čiernej. Aj čierny kvet bol premenovaný na biely. - opäť pokus. Spomeniem na dávno zabudnutý hit, ktorý donekonečna omieľal slovenský rozhlas ešte v časoch našej naivity.

-? -

Nepochopila.

- Vieš, že biely kvet bol pôvodne čierny? No ale čierne evokuje pochmúrnosť a depresiu a  v časoch neskoro socialistického nadšenia by sa také niečo nemohlo odvysielať, tak sa z čierneho kvetu stal biely. Pamätáš si? Všetci dookola nadšene vyspevovali "bieeeely kvet, darujem ti bieeely ...."-

- Vieš vôbec, akej farby mám oči?-

Oči. Krátko po milovaní ich mávala tmavo hnendé.

Zbieram odvahu, aby som to zistil.Točí sa mi hlava ako padám do jej pohľadu. Ticho je dlhšie, ako dokáže zniesť.Poznám ju.

- Fialovobrnskasté!!! - vykríknem, vystrúham chlapčenskú grimasu a chcem ju objať.

Uhne.

Oči mala prázdne. Bezfarebné.