- Myslím, že tu už nie je cesta. - povedala a celou svojou váhou padla do kresla oproti mne.
Ležal som na gauči a rozhodol som sa neotvoriť oči, nech sa deje čo sa deje. Veci, ktoré nie je vidieť, neexistujú.
- Kde je vôľa, tam je i cesta. - povedal som hlavne preto, aby som počul svoj hlas, ako vychádza spopod novín, ktoré mi ležali rozostreté na tvári.
- Pch. Vôľa! Vieš ty, čo je to vôbec vôľa?! Alebo sa mám radšej spýtať, čo môže vedieť o vôli, človek, ktorému je všetko ľahostajné!-nekričala, ako som predpokladal.
Bola až hrozivo pokojná. Nemám rád jej studený pokoj. Mätie ma. Ženy by nemali byť pokojné. Začínajú sa vtedy podobať mužom a to ma desí.
- Je mnoho vecí, ku ktorým nie som ľahostajný. -
- Ale ja nehovorím o podstate bytia a existenciálnom vákuu.-
Považoval som to za treťotriedny vtip a chcel som pokračovať, akoby nič nepovedala.
Nadýchol som sa a počul som škrípavý zvuk, keď sa vdychovaný vzduch rozrezával na ostrí papiera a otieral o drsné stránky novín. Nadýchol som sa znova a zvuk bol o niečo ostrejší a škrípavejší. Také síííp, síp, síííp, síp. Zlovestné a neodvrátiteľné. Oči stále zatvorené, so životom ma spája len to pomalé sííp, síp. Čo sa stane, keď prestanem dýchať? Zvuk sa na chvíľu odmlčí a ja umriem. Budem mŕtvy.
Pri spomienke na svoju smrť sa zvyčajne rozcitliviem, vždy rozmýšľam o tom,
ako sa zatvári moja žena...
Škodoradostne cítim, že ju otázka zarazila. Chvíľu pátra po odpovedi. Vyčkávam.
- Chýbal by si mi.- neochotne priznáva.
Neobránil som sa úškrnu.
Musela ho vidieť.
- Si krutý.- hovorí. A ja sa asi ešte stále usmievam. Neviem. Necítim si svaly na tvári.
- Si krutý, nie ľahostajný.- akoby si iba nahlas utvrdzovala to, čo povedala a pomaly tomu začínala veriť. Predstavujem si ako nahláňa hlavu a pozoruje ma prižmúrenými očami. Šuchot šiat, vstáva. Neochotne sa odliepa od poťahu kresla, zacítim vôňu jej potu a teplo ruky. Bola celkom blízko.
Viem, že odchádza.
Oči mám stále zatvorené a závidím jej.
Zrazu je silná a slobodná.
Tušil som, že to budem ja, kto neodíde.
Sííp.Síp. Sípp. Síp....
Komentáre
Život je džungľa
len preco musia odchadzat ti ostatni...